Ani tento ročník, ktorý sa v Londýne uskutočnil začiatkom novembra, nevybočil zo zabehaných koľají. Každá vystavujúca krajina propagovala svoje špeciality.
A tak sme pri stánku Ekvádora, ktorý sa pýši najlepšou čokoládou na svete maškrtili, pri Kolumbijcoch, najväčších producentov ruží ponárali do záplavy kvetín a stánok Južnej Kórey s tancujúcimi robotmi sme si nahrávali na mobily, aby bolo doma čo ukazovať deťom.
Prechádzať sa po areáli WTM dá zabrať. Takmer 50 tisíc profesionálov tam len prezentuje ponuky firiem, podnikajúcich v cestovnom ruchu. Po istom čase si človek potrebuje oddýchnuť. Nastáva chvíľa zablúdiť do slovenského priestoru. Tak ako po minulé roky na to poskytol ideálnu príležitosť. Úspešne odolával záujmu väčšieho počtu ľudí.
Unudená slečna v ňom rozdávala letáčiky o Slovensku. Na plagátoch sme sa dozvedeli, že v našej krajine sú Vysoké Tatry, Bojnice, Bratislava a že v nasledujúcom roku budú Košice Európskym hlavným mestom kultúry.
Popri naťahovaní unavených nôh sme s kolegyňou nahlas uvažovali o tom, prečo aj také Bulharsko, Bolívia, Líbia, Albánsko, či Irak, neporovnateľne atraktívnejšie propagujú svoje krajiny.
Možno Slovensko chce lákať ľudí na nudu, ktorá dáva zabudnúť na okolitý svet. Ale kvôli tomu skutočne potrebujeme Slovenskú agentúru cestovného ruchu?
Kórejské roboty
Kolumbijské ruže
Slovenská nuda
